Medzi naše povinnosti patrí aj účasť na rôznych konferenciách. Tento školský rok som mal tú česť ísť na dve konfenecie. Aj keď tá prvá sa ani konferenciou nedá nazvať. Keďže sa konala niekedy pred volbami do VÚC v roku 2013, už ani presne neviem ako sa volala. Ale zato som si zapamätal o čom bola. Teda o čom mala byť. No bola len z časti. Ale to len z tej zahraničnej časti.
Konala sa na MTFke v Trnave. Mala byť o využití ekologických foriem výroby energie. Ľudovo povedané, o zelenej výrobe elektrickej energie. Keďže mám v učebných osnovách zopár hodín venovaných práve výrobe elektrickej energie, tak som tam išiel aj s kolegom a dvomi triedami tretiakov. Veď všade do nás hustia o výrobe zelenej elektriny, až sa nakoniec ešte aj zastrčky budú malovať na zeleno. Toľko idylka.
Realita nastale ešte deň pred konferenciou. Ak sa vám to zdá čudné, je to tak. Okolo 10tej hodiny zavolali na školu, že máme ísť dve triedy „dobrovoľne“ na konferu. Ok. Šli sme. Konferencia začínala o 9tej, my sme prišli asi pólhodinku pred začiatkom. A čuduj sa svete, nik nevedel kde máme ísť, aula bola ešte zavretá. Potom dakoho trklo otvoriť aulu. Tak sme si slušne posadali a čakali sme na začiatok konferencie. Keďže sa konferencia konala pod záštitou vtedajšieho župana trnavského kraja, čakalo sa až dorazí. Ešte predtým, než dorazil prišla taká milá pani a poprosila všetky triedy (dokopy 6 po 2 z každej školy), aby sme si sadli úplne do predu, lebo sa bude fotiť pre noviny a vraj by to vyzeralo zle, keby bola prázdna aula na fotkách. Aj vám to niečo prípomína? Mne snem KSČ. Krátko po pól desiatej pán M. dorazil. Hneď sa ujal slova a začala predvolebná agitácia. Problematike výroby ekoelektriny sa venoval tak cca 5 minút z 15. Po dorečnení aula „nadšene“ aplaudovala.
Nasledoval program a jednotliví prednášajúci. Ale ak čakáte, že sme sa dačo o výrobe zelenej energie dozvedeli, sklamem vás. Slovenskí prednášajúci všetci do jednoho točili okolo klastrov a o financovaný tychto klastrov. A čo je klaster? Pánboh zná. No bolo vidieť, že sú to odborníci na slovo vzatí, a skôr som mal dojem, že prednášajú za trest a že to čo tam čítali, videli asi prvý, maximálne druhý krát. Ale bola aj zábava. O prvú sa postaral jeden Rakúšan. Ten síce kecal k veci, ale každú druhú vetu začal nemecky a dokončil anglicky. A veď čoby nie, jazykové okienko. Po ňom nasledoval ešte jeden Rakúšan a ten aj kecal k veci, aj to celé odkecal v nemčine, ale v tej ich šušlavej hatlaninke. Ako tam tak šušlal tak ma napadlo,že aj keď bol Hitler z Rakúska, rozprával čistou nemčinou. Warum? No a potom bol zlatý klinec programu. Jeden Maďar. No taký dedko z juhu. Úprimne, dotyčný asi prvý krát v živote prednášal na konferencii a jeho maďaroangličtina nenechala jediné oko suché. Aspoň sa naši ziači prebudili. Po ňom nasledoval jediný prednášajúci, na ktorom bolo vidieť že ma skúsensti z konferenciami. Tiež občan nášho južného suseda.
No jednoducho, geniálna konferencia aj za peniaze VÚC a teda nás všetkých. Hlavne, že si pán M. urobil volebné promo.
Druhá konferencia bola teraz nedávno a to výročná konferencia CISCO. Tam som šiel sám, lebo som CISCO inštruktor. A to bola pánečku iná káva. Hneď na registrácii sme dostali darčeky, bolo tam občerstvenie, kávička, čajík a aj malé koláčiky, sladké a slané. Aj tu bola medzinárodná účasť, ale na rovinu treba povedať, že až na jedného boli všetci zo SR či ČR. Dokonca bol aj videoprenos cez internet z Prahy. Síce padol, ale potom sa to podarilo rozbehať. Samozrejme, sme mali zabezpečený obed vo forme švédskych stolov. Potom program pokračoval daľej, a to tak pútavo že som aj stratil pojem o čase. Dokonca bol aj jeden menežér zo zahraničia. Kedže hustil do nás po anglicky a volá sa Bogdan, asi nebol našinec. No bolo vidieť, že je zbehlý v konferenciách, pretože aktívne zapájal auditorium do diskusie, aj keď jednotlivé slová prehĺtal a miestami mu bolo veľmi ťažko rozumieť.
Neviem síce presne, kto mal záštitu nad týmto, no bolo tam veľa firiem z IT oblasti ako sponzori a tak aj tá konferencia vyzerala. Ešte jednu vec som si všimol a zato má Technická univerzita v KE moju poklonu. Jedáleň mali prispôsobenú aj pre vozíčkárov.
V každom prípade, viac som si užil a aj sa viac dozvedel na konferencii CISCO než na tej prvej.
